Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Správy z histórie

V tejto časti obecnej stránky Vám budeme postupne prinášať historické články, ktoré sa týkaju našej obce.

Fašiangové zábavy 1928 - 1933 /Somorja és vidéke/

Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím.
Počas fašiangov sa od nepamäti organizujú bujaré zábavy.
Inak tomu nebolo ani v našej obci v 30- tych rokoch minulého storočia.
V dobovej tlači sme našli niekolko pozvánok na tieto ľudové zábavy, a aj informácie o tom ako tieto zábavy dopadli. Slovenský preklad nájdete pod obrázkami.
 
271656033_4767110810010192_3390144465078889910_n
Somorja és vidéke, 1928 február 25 - Verejné poďakovanie
Tanečná zábava organizovaná Junáckym rímskokatolíckym spolkom v Szemete sa vynikajúco vydarila, ako z mravnej stránky, tak i z hmotnej, a celkový príjem zo vstupného, ďalej z príspevkov navyše a darov činí sumu 1822 korún. István Benovits (Bratislava) zaplatil navyše 50 korún, Gyula Hitzlberger 30 korún, Nándor Bacsák 10 korún, Imre Miklós, majster kolár zo Šamorína venoval 86 korún, József Fekete, András a Richard Ladensteinovci, obyvatelia z Misérdu darovali 121 korún, za čo im chce týmto spôsobom poďakovať vedenie Junáckeho rímskokatolíckeho spolku v Szemete.
Preklad: Mgr. Jurányi Ladislav
 
271661869_4767111760010097_7079377733496703812_n
Somorja és vidéke, 1929. március 2 - Fašiangová zábava dobrovoľníckeho hasičského zboru
V dňoch 10. a 11. mesiaca február, zorganizoval dobrovoľnícky hasičský zbor v hostinci Jánosa Tótha tanečnú zábavu ku koncu fašiangov, v prospech rímsko-katolíckeho kostola v Szemete. Úspech hasičského bálu je tradičný. Dva dni a dve noci panovala v Szemete dobrá nálada na ,,maďarský spôsob“. „Nikdy nezomrieme“ bolo heslo. A správne, pretože v každom Maďarovi zovrie krv predkov, keď ,,čierny muzikant“ – cigáň zo struny vylúdi melódiu: - nikdy nezomrieme! Na zábave mali zastúpenie skoro všetky obce z okolia. 
Hasičský zbor vyslovuje vďaku všetkým, ktorí svojou účasťou, alebo sa spolupodieľali zaslaným vstupným na úspechu zábavy. Obzvlášť Józsefovi Feketemu, majstrovi kolárovi z Misérdu, ktorý o 104 Kč a Györgyovi Kollmanovi obyvateľovi z Torcsu, ktorý o 50 Kč zaplatil navyše. Organizácia je zásluhou hasičského zboru, ale obzvlášť Vince Farkasa, veliteľa úseku, ktorý nešetriac námahu, splnil svoje dobrovoľne na seba vzaté povinnosti. Čistý zisk zo zábavy 750 Kč odovzdali organizátori do pokladnice stavebnej komisie kostola.
Preklad: Bc. Adriana Hašková
 
271666241_4767112866676653_5082786517742478572_n
7. a 8. Február 1932
Športový spolok mládeže v Szemete 7. a 8. Februára 1932 usporiada tanečnú zábavu pre uzavretú spoločnosť v hostinci Jánosa Tótha. Výťažok pôjde na pomoc nezamestnaným. Vstupné 5 korún.
Preklad: Bartal Sándor
 
271646218_4767111756676764_3942127392169341161_n
1934
Zbor rímsko katolíckych mládencov v Szemete v bežiacom roku 11.a 12. februára usporiada tanečnú zábavu spojenú stombolou. Začiatok poobede o 4. hodine.
Preklad: Bartal Sándor
 
271888406_4789425564445383_1374555023715943680_n
Somorja és vidéke, 1929 február 2., s. 5.
Spolok dobrovoľníckeho hasičského zboru v Szemete 11. a 12. februára organizuje v hostinci u Tótha uzavretú tanečnú zábavu spojenú s tombolou v prospech nového kostola. Začiatok je poobede o 5 hodine.
 

 
Prajem si dedinské večery, večerné omše...
Padajúci sneh vo veľkých vločkách, mrazivú zimu...
Keď muži pred vstupom do kostola si z hlavy úctou zložia čiapku z ovčej kože, pred dverami si obúchajú čižmy, čím sa zbavia kašovitého snehu...
Áno, želám si teplo domova, pokojné večery a praskajúci oheň v peci. Priateľských susedov, ktorý hrajú karty a popíjajú víno, ktorých spoločnosť okúzly a spríjemní naše večery. A môžeme sa s nimi podeliť s dobrým aj zlým, a spolu znášať bremená života.
Áno, prajem si malé domčeky, srdečných ľudí, ktorých spoločnosť nás aj v treskúcej zime zahreje.
Prajem si aby v tomto rýchlo sa rozvíjajúcom a nervy drásajúcim svete sa ticho stalo súčaťou našho duchovného zážitku... “
/Czernay Hajna/
 
271264944_4753261238061816_6624369298731219662_n
 

Ľadové pole na Dunaji - Január 1928

Vozy s ekrazitovými náložami, novinári s celej Európy, stovky vojakov - to všetko v našej obci.
Zamrznutý Dunaj s plávajúcimi kusmi ľadu je v dnešných časoch skôr atrakciou ako bežným javom. V minulosti boli ničivé následky ľadových krýh oveľa masívnejšie a nebezpečnejšie.
V prvej tretine minulého storočia ešte nebolo zriedkavosťou, že Dunaj zamrzol hoci aj na viac kilometrových úsekoch. Výnimkou nebola ani zima roku 1927/1928, keď medzi Bratislavou a obcou Bős (dnes Gabčíkovo) „preklenulo trianonskú hranicu strašidelné ľadové pole.“
V týchto dňoch sa našej obci Szemet /dnes Kalinkovo/ dostávalo toľko pozornosti ako ešte asi nikdy predtým, v obci mali hlavné stanovište vojenské oddiely, odtiaľto podávali hlásenia o stave Dunaja aj novinári do celej Európy.
Z dobovej tlače sa dozvedáme že najkritickejší stav bol 6. a 7. januára. Medzi obcami Szemet a Gútor ľadové kryhy prevyšovali hladinu Dunaja o 4 až 6 metrov, tu sa na viacerých miestach desiatky vojakov pokúšali rozbiť ľadovce s použitím ekrazitovej nálože, aby obnovili prietok rieky.
 
Novinár z „Pesti hírlap“ situáciu v Szemete porovnáva k bojisku:
„Po zemi sú všade natiahnuté drôty, v obci majú svoje hlavné táborisko vojenské oddiely. Odtiaľto podávajú hlásenia do okolitých dedín. Od Dunaja sa ozýva rachot, vybuchujú ekrazitové nálože. Cez obec prechádza podivný koč, ktorý ťahajú kone, vedľa kočiša vanie čierna zástava, smútočná zástava, koč z pravej aj z ľavej strany sprevádzajú žandári. Svoje auto musíme odstaviť na okraj cesty. Už vidíme čo nesú na koči, je to EKRAZIT! Opatrnosť pri tomto úkone je veľmi dôležitá.Za posledné dni sem z Olomouca priniesli za desať vagónov tejto trhaviny. Už veľkú časť z nej použili no žiaľ zatiaľ bez výsledku. Prvé pokusy boli úplne zbytočné, rozbité ľadovcové platne po niekoľkých hodinách opäť zamrzli a vzniknuté medzery zanikli.“
 
271155721_4746527075401899_7181709449611387546_n

Zostavil a preložil: Bartal Sándor


Magyar Nap, 6. December 1936 - Nedeľa - Žalúdok obce!
(z originálu preložil: Bartal Sándor)

Beszelgetes3

Szemet (november 1936) - nachádzame sa na Žitnom Ostrove. Cestou medzi Bratislavou a Šamorínom smerom k Dunaju. Tam kde boli kedysi vlhké lúky, prepadajúce sa močiare a vlhké nepreniknuteľné krovinaté lesy. Chátrajúci 600 ročný kostol sa so svojou vstupnou bránou opiera o dunajskú hrádzu a ten nový kostol bránou hľadí na 60 stôp širokú ulicu. Popri rozprestierajúcej sa mláke naprieč ulicou, v polo-zamrznutom blate, vŕzgajú koče. V okolí mláky si od gagotu človek nepočuje vlastného slova. V obci ktorá má niečo vyše 500 obyvateľov, bolo ešte pred dvoma týždňami vyše 1000 husí.
- Čo s tými husami?
- Napcháme a predáme - smeje sa žena s hnedočervenou tvárou, a pritom v slizkých čižmách vyháňa husi z mláky.
- Nerežete?
- Na sviatky, len na sviatky, nepatrí to do sedliackeho brucha.
- A prečo nie? Však vy ich chováte.
- To je veru pravda, koľko sa špiníme s nimi kým nám dorastú. Ale viete treba nám aj peňazí, treba postrádať od našich úst poslať do meštianskych žalúdkov. Skryje si pod plášť ruky a tak ženie husi domov.
- A vás čo k nám vedie? Len nie hus hľadáte? Taký švárny mládenec by dievča mal hľadať.
Odpovedám jej, že mňa zaujímajú akí sú tu ľudia a ako žijú.
- Príďte k nám, ak sa nehanbíte, môj manžel vám vie o týchto veciach porozprávať.
Prichádzame k modro-bielo namaľovanému domčeku so slamenou strechou, v jednom dvore bývajú dve rodiny. Tu je viac takých dvorov kde žijú spolu dva-tri až štyri rodiny.

Beszelgetes

Týždenná strava malofarmárov
T Mariš nieje ešte, varí v pitvore pokiaľ sa nepokazí počasie.
- Dnes je Kataríny, 25. novembra, naši predkovia vždy vravievali keď Katarína klopká, na Vianoce čochtá.
Myká dobrácky hlavou ryšavo-fúzatý gazda sediaci na kreslovom koši, mne žena utrie až dve stoličky.
- V nedeľu je aj mäso?
- V nedeľu je mäso. Keď je zabíjačka je mäso aj v utorok aj vo štvrtok, inokedy len v nedeľu.
- Povedzte mi čo ste jedli tak minulý týždeň?
- Keby sme vás nepoznali ani by sme vám nepovedali, ale...
- Nie je vtom nič zlé, sedliacku stravu, odvetí gazda pobafkávajúc si z fajky.
- V pondelok na ráno sme mali kávu, na obed bola halušková polievka a zemiakový langoš, na večeru čo zostalo.
- V utorok som piekla, na ráno bola liata borbálka (z chlebového cesta v peci pečený zákusok niečo na pletenkový spôsob) s tvarohom. Na večeru káva s čerstvým chlebom.
- V stredu sme jedli kávu, na obed slíže, na večeru som zahustila rascovú polievku.
- Vo štvrtok chleba s masťou a čiernu kávu, na obed zemiaky s oškvarkami, na večeru tvarohové cestoviny.
- V piatok bola káva, fazuľová polievka a kapusta, večer kapusta.
- V sobotu kapusta, lebo kapusta je najlepšia na tretí deň, aj k obedu ešte ostalo, komu neostalo ten pil mlieko s chlebom, na večeru bola káva.
- V nedeľu káva, na obed pol kila hovädzieho mäsa, makový koláč a na večeru čo ostalo.
Na druhom konci dediny býva s 34 honmi mládenec, ktorý na fašiangy sa stane zaťom sa takto pestro stravoval:
- V pondelok: Chlieb s husacou masťou. Voz zrazil vykŕmenú hus, museli sme ju zarezať. Hej veru bol to pekný okrídlenec, škoda ho bolo, dali by mi zaňho šesťdesiat kampov.
Vraví to mládenec spoza dverí sa umývajúc.
-V utorok: čiernu kávu lebo mlieko môj mladší brat nosí do Šamorína. Na obed slanina, chleba, kyslá uhorka, na večeru husacie oškvarky s krumplami.
- V stredu: káva, makové slíže, fazuľová polievka, na večeru fazuľová polievka a paprikové zemiaky.
- V štvrtok: Káva, vývar, vyprážané kura na večeru káva.
- V piatok: slanina, mlieko, fazuľový prívarok, k večeru kapusta.
- V sobotu: mlieko, k obedu orechové slíže a zasmažená zemiaková polievka, k večeru krumpliguláš.
Nedeľná strava je rovnaká skoro u každého gazdu.

Dedina a Španielska vojna
V dedine dovedna siedmim ľudom prinášajú noviny. Okrem toho dvaja denne kupujú "Magyar Nap", lebo do Bratislavy nosia hydinu a mlieko. Ku gazdom prinášajú k domu tieto noviny: Magyar néplap, Dve misijné noviny, 3 ks Barázda a jeden kus Prágai Magyar Hírlap.  Dievčence by rady čítali, ale nieto románu. A chlapci nad písmenami často rýchlo zaspia.
- Treba si k tomu navyknúť, ich vzduch spôsobuje ospalosť, vysvetlil nám syn 20 honového gazdu, v koho písacom stole som videl Jókaiho Čierne diamanty, od Móricza Zsigmonda: Oheň nesmie nikdy vyhasnúť a aspoň 15 detektívnych románov. Medzitým sme spomenuli aj situáciu v Španielsku. Veru on sa od otca ,,kresťanského socialistu" spýtal:
- Kto sa bije pre ľud?
- Vláda
- No tak dobre som vravel po niektorej nedeľnej litánií. Mnohí na silu tvrdili že dôstojníci.
- A ako o tom rozmýšľajú ostatní ľudia? Ja som sa pýtal asi desiatich a veru polovica z nich ani netušila čo sa deje v Španielsku
- Je, je, veľa ich je kto číta noviny, ale nevie, ani nechápe. Ale keď povedia, že treba sedliaka aj pána nesmieme to brať ako samozrejmosť. Človek nemá odvahu sa vyjadriť. Keď sa povie, že vláda rozdáva pôdu, každý dá za pravdu vláde.
- Vraví to šedivý pán ktorý získal vo vojne štyri guľky.
- Patríme k ľudu. A keď na jednom mieste ľud zlomia, zlomia ho páni aj tu, aj inde. Bude to tak ako za čias palicových županov, myslím si to.
- Pozrie sa na mňa šedivý muž a do zástery si utiera oči.

Beszelgetes2

Pekné dievča alebo majetok?
Jedno mladé dievča, môže mať tak 12 rokov, rozdúchava oheň v žehličke. Tvár má okrúhlu a červenú. Tu nechodia chlapci za dievčaťom. Tu keď mládenec sa chce oženiť vyhliadne si jedno dievča.
- A koho? Obraciam sa s otázkou k dievčaťu, s ktorým som sa po krátkom rozhovore celkom skamarátil.
- Každý s takou ktorá mu pasuje.
- Podľa krásy, veľkosti.
- Podľa majetku, načo je krása? Dnes je, zajtra jej niet. Len aby sme mali čo do mlieka namrviť.
- A láska?
Zasmeje sa
- Láska? Tá nie je, tá trvá len krátko. Majetok ten. Spoznáme sa, žijeme v jednej dedine, potom sa zosobášime.
Moji známi, mladý manželský pár, mi prezradili: že čo je dôvodom toho, že mladý otec už prečo nemá 5 - 8 detí.
- Žijeme v modernom svete, netreba to už, rozobrali by majetok. Taká úzka bude ku koncu naša zem, že ani naša truhla by sa na ňu nezmestila.
Hnedý vysoký štíhly muž ma odprevadil až k Dénesdu. Jeho dcéra a manželka na mňa nanútili dve jablká a jeden veľký kus štrúdle. Obloha mala oceľovú farbu, bol pochmúrny novembrový mrazivý deň, zo stromov padala námraza.