Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Obec sa po prvýkrát spomína r. 1258 pri opise chotára obce Dénešdi a neskôr sa dedina spomína r. 1288 ako Scemet. Semet bol pôvodne kráľovským majetkom bratislavského hradu. Obec sa opäť spomína r. 1306, keď bratislavský richtár Hertlin pri kúpe ostrova Mórócz z opatrnosti voči rozpínavosti grófov zo Svätého Jura a Pezinka vykonal spolu s bratislavským sudcom Rynekeriusom obchádzku ostrova. Z listiny sa dozvedáme, že časť tohto ostrova sa začína pri Zemete. R. 1336 vypukol spor medzi Jánom Guthorim a majstrom Šebusom z Pezinka, keď prvý sa sťažuje pred bratislavskou kapitulou, aby mu Šebus neodčlenil majetok Szemeth. V roku 1343 je obec zapísaná pod menom Zemeth a r. 1351 ako Oudarnukzemet (Dvorský Semet), pretože tu bývali kráľovský dvorníci. Obec sa neskôr dostala do rúk grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí vlastnili rozsiahle pozemky na západnom Slovensku. R. 1406 si ich majetok chceli osvojiť Szerdahelyiovci, preto za niekoľko rokov mocní Juraj a Mikuláš z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka poštvali proti nim jobagiónov zo Semetu. Palatín Mikuláš Garai musel preto roku 1420 vykonať novú obchôdzku chotára obce. Na mieste dnešnej budovy firmy IMOS stál kedysi hrad – opevnený kláštor bielych mníchov – templárov. Časté vojny však túto stavbu úplne zničili.

Majetok grófov zo Svätého Jura a Pezinka prešiel v polovici 16. storočia do rúk rodu Méreyovcov a Serédyovcov. V 16. str. sa tiež vyznačovalo tureckými vojnami a šírením nového protestantského náboženstva, ktoré tu však zrejme hlbšie korene nikdy nezapustilo. V 17. str. nebola obec poplatná Turkom ale dane tu vyrubovali zemepáni a kráľovská vrchnosť. V roku 1828 už bolo v obci 64 domov a 409 obyvateľov. Obec veľmi často postihovali prírodné katastrofy, napr. pri požiaroch v rokoch 1864 a 1908 zhorela takmer celá dedina. Podobne tunajšie obyvateľstvo decimovali rôzne epidémie, ktoré až do zlepšenia všeobecnej hygieny neboli nijakou raritou. Preto boli roku 1885 – 1895 postavené hrádze na Dunaji, aby tento veľtok regulovali.

Pokojný život obce narušila 1. svetová vojna 1914 - 1918, na bojiskách padlo i mnoho občanov z tejto obce.

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou Československej republiky. V rokoch 1928 - 1930 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol a v roku 1937 nová budova kultúrneho domu. 

Po Viedenskej arbitráži bola obec pričlenená k Maďarsku. Až v roku 1945 sovietske vojská oslobodili obce, ktorá sa opäť stala súčasťou Československa.

V roku 1948 bolo meno obce zmenené na dnešný názov Kalinkovo, ktorý nesie dodnes.