• AKTUALITY
  • KULTÚRA
  • TLAČIVÁ NA STIAHNUTIE
  • AKO SI VYBAVIŤ
  • KONTAKT

Povinné zverejňovanie

Kontakt:

Napíšte nám:

Newsletter

História

Obec sa po prvýkrát spomína r. 1258 pri opise chotára obce Dénešdi a neskôr sa dedina spomína r. 1288 ako Scemet. Semet bol pôvodne kráľovským majetkom bratislavského hradu. Obec sa opäť spomína r. 1306, keď bratislavský richtár Hertlin pri kúpe ostrova Mórócz z opatrnosti voči rozpínavosti grófov zo Svätého Jura a Pezinka vykonal spolu s bratislavským sudcom Rynekeriusom obchádzku ostrova. Z listiny sa dozvedáme, že časť tohto ostrova sa začína pri Zemete. R. 1336 vypukol spor medzi Jánom Guthorim a majstrom Šebusom z Pezinka, keď prvý sa sťažuje pred bratislavskou kapitulou, aby mu Šebus neodčlenil majetok Szemeth. V roku 1343 je obec zapísaná pod menom Zemeth a r. 1351 ako Oudarnukzemet (Dvorský Semet), pretože tu bývali kráľovský dvorníci. Obec sa neskôr dostala do rúk grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí vlastnili rozsiahle pozemky na západnom Slovensku. R. 1406 si ich majetok chceli osvojiť Szerdahelyiovci, preto za niekoľko rokov mocní Juraj a Mikuláš z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka poštvali proti nim jobagiónov zo Semetu. Palatín Mikuláš Garai musel preto roku 1420 vykonať novú obchôdzku chotára obce. Na mieste dnešnej budovy firmy IMOS stál kedysi hrad – opevnený kláštor bielych mníchov – templárov. Časté vojny však túto stavbu úplne zničili.

Majetok grófov zo Svätého Jura a Pezinka prešiel v polovici 16. storočia do rúk rodu Méreyovcov a Serédyovcov. V 16. str. sa tiež vyznačovalo tureckými vojnami a šírením nového protestantského náboženstva, ktoré tu však zrejme hlbšie korene nikdy nezapustilo. V 17. str. nebola obec poplatná Turkom ale dane tu vyrubovali zemepáni a kráľovská vrchnosť. V roku 1828 už bolo v obci 64 domov a 409 obyvateľov. Obec veľmi často postihovali prírodné katastrofy, napr. pri požiari r. 1864 zhorela takmer celá dedina. Podobne tunajšie obyvateľstvo decimovali rôzne epidémie, ktoré až do zlepšenia všeobecnej hygieny neboli nijakou raritou. Preto boli roku 1885 – 1895 postavené hrádze na Dunaji, aby tento veľtok regulovali.

Pokojný život obce narušila 1. svetová vojna 1914-1918, na bojiskách padlo i mnoho občanov z tejto obce.

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou Československej republiky. V roku 1929 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol a v roku 1937 nová budova kultúrneho domu.

Po Viedenskej arbitráži bola obec pričlenená k Maďarsku. Až v roku 1945 sovietske vojská oslobodili obce, ktorá sa opäť stala súčasťou Československa.

V roku 1948 bolo meno obce zmenené na dnešný názov Kalinkovo, ktorý nesie dodnes.